Hippoterapia
- hippos znamená po grécky kôň. Liečba pomocou koňa. Využíva sa hlavne pri liečbe pohybového aparátu, chybných držaní tela, skolióz a niektorých degeneratívnych ochorení nervovej sústavy.
Hippoterapia je účinná nielen pre deti po detskej mozgovej obrne, ale aj pri srdcovo-cievnych, onkologických, či psychických ochoreniach. Každá takáto choroba zasiahne do života ľudí, mnohé aj nečakane a postihnutý človek žije v trvalom napätí a strachu
Aj keď pomocou hippoterapie nemožno deti celkom vyliečiť, predsa len prináša výraznú zmenu. Táto fyzioterapeutická metóda liečby pomáha stabilizovať chrbticu a upevňovať chrbtové svaly, deti sa tiež učia v rytme rovnomerných krokov koňa lepšie koordinovať vlastné pohyby. Hippoterapia, ako liečebná metóda, si vyžaduje zohratý odborný kolektív. Je to náročná metóda. Náročná predovšetkým tým, že obsahuje 2 rovnocenné zložky – časť hipporehabilitačnú a rehabilitačnú. Vyžaduje si určité špecifické podmienky. Prvou podmienkou sú predovšetkým dobré kone a vhodné priestory pre hipporehabilitačné cvičenia. Kone, určené pre hipporehabilitáciu, musia prejsť odborným jazdeckým výcvikom. Okrem neho sú pripravované tak, aby zvládli neočakávané podnety okolia, zvuky a pohyby. Musia zvládnuť vyrovnávanie náhodných nekoordinovaných pohybov dieťaťa – údery, výkyvy, ako aj samostatné cvičenie na chrbte, so sedlom alebo bez sedla, na madlách.
Vlastné špecifikum a jedinečnosť hippoterapie spočíva predovšetkým vo využití koňa ako zdroja pohybových impulzov. Ten sa s pacientom pohybuje spôsobom podobným ľudskej chôdzi. Vplyvom pohybu koňa dochádza k uvoľneniu svalového napätia, odbúravajú sa patologické pohybové stereotypy, dochádza k mimovoľnému zapojeniu reflexov pre rovnováhu, podporuje sa vzpriamené držanie trupu a hlavy.
Nesmiernym prínosom hipporehabilitácie je samotný kontakt dieťaťa so živým zvieraťom, jeho teplo, energia, dotykové podnety a emotívny vzťah, ktorý si dieťa vytvára. Dieťa zabúda na bolesti, ktoré pri iných formách rehabilitačných cvičení vníma. Imobilné deti zažívajú voľný pohyb v priestore, ktorý nemôžu vykonávať na vlastných nohách. Kôň kladne pôsobí i na psychiku dieťaťa.
Úzkostlivé deti, autisti, sa stávajú komunikatívnejšími, zvyšuje sa ich sebaistota, stávajú sa živšími. Naopak, instabilné a vzdorovité deti sa stávajú kľudnejšími a výchovne zvládnuteľnejšími. Preto okrem samotnej hipporehabilitácie sa kone využívajú aj v pedagogicko – psychologickej terapii.
Terapeutický vplyv nemá len samotná jazda, ale deti majú byť zapojené aj do ošetrovania a starostlivosti o koňa. V úvodných hodinách by malo dochádzať k hladeniu koňa, k hovoreniu s ním, k dávaniu maškŕt a podobne. Samotná jazda na koni vedie k pocitu ukľudnenia. Vnútorný rytmus koňa ukľudňuje a jednotvárny klepot kopýt pôsobí dobrú náladu. Po psychologickej stránke pôsobí pri jazde aj videnie svetla zhora, z chrbta koňa. Človek je nad „vecou“ a aj keď je telesne alebo duševne handicapovaný, je koňom „ povýšený“.
Jazda na koni pôsobí kladne na pochody duševnej koncentrácie, rozvoj reaktibility a na zvyšovanie pocitov vyrovnanosti. Hyperkinetické deti môžu v dôsledku jázd svoje poruchy mierniť, sú nútené brzdiť svoje agresívne vzruchy, keď vidia, že na ich prístupy kôň reaguje odporom. Úzkostné a introvertné deti získavajú sebavedomie.
Pre formovanie adekvátnych spôsobov správania a zdravých sociálnych väzieb sú však dôležité i vlastnosti koňa ako zvieraťa. Je zvieraťom, ktoré žije v stáde a uznáva jednu vedúcu autoritu a je schopné s človekom spolupracovať. Vyžaduje však jednoznačné neverbálne signály a nesmie uňho dôjsť k prekročeniu určitých navyknutých hraníc. V liečebnom procese sa stáva nielen médiom, ale aj partnerom človeka so všetkými právami. Kôň nerobí rozdiely medzi deťmi, je„spravodlivý“ a „neutrálny“, „chápe“ telesné alebo duševné nedostatky jazdca. Dieťa s uspokojením zisťuje, že jeho telesný, či duševný handicap prijíma kôň taký, aký je. Obvykle pociťuje dieťa spočiatku úzkosť, potom obdiv a nakoniec lásku.
Hlavné zámery hippoterapie:
- odstránenie nedôvery , ako prejavu, ktorý prestupuje radom psychických porúch,
- odstránenie úzkosti, ako sprievodného javu niektorých psychických porúch,
- nácvik správneho sebahodnotenia,
- získanie sebavedomia,
- odstránenie agresivity a antipatií,
- nácvik kooperácie medzi členmi skupiny a rozvinutie tolerancie,
- posilnenie intelektových funkcií, predovšetkým pozornosti a pohotovosti a rozvoj kreativity,
- rozvoj primeraných sociálnych vzťahov.
Hippoterapiu indikuje odborný lekár.Vykonáva sa v jazdiarni na rovnom teréne. Liečebná jednotka trvá približne 15 – 20 minút, v závislosti od diagnózy, veku a klinického stavu (2 – 3 krát týždenne, po dobu 3 mesiacov).
